Dag,
Včera bol v Leuven špeciálny deň. Bol akýsi jarmok, evidentne udalosť, ktorú si nikto nechcel nechať ujsť, pretože ani nepamätám, kedy som zažila toľko ľudí pokope. Vo všetkých dôležitejších uliciach boli stánky s oblečením, občerstvením, pivom, do centra mesta bola zastavená doprava, nechýbalo pódium so živou hudbou. Celé to malo neskutočnú atmosféru, ešte teraz sa hnevám, že som práve v tento deň nezobrala foťák. Kúpiť sa tam dalo hocičo, počnúc úplnými haraburdami, cez staré platne a komiksy, hračky, bižutériu, ... nechýbalo lacnejšie i drahšie oblečenie či hodinky. V niektorých stánkoch sa dal ponúkaný tovar aj ochutnať, takže sa mi pošťastil kúsok absolútne delikátnej belgickej čokolády a kelímok kávy. No skrátka jedna radosť. Dominujúcim zážitkom ale predsa len bolo, keď som započula flámsku verziu pesničky „Marína, Marína, Marína ...“ :D
Tiež sa mi včera podarilo vybaviť si aj chladničku na intráku, samozrejme za depozit, ktorý tu chcú pomaly aj za toaletný papier. Bohužiaľ, aj chladnička je v kuchyni, čiže o poschodie nižšie. Teraz neviem, či kalórie spálim chodením ku chladničke, alebo skrátka schudnem tak, že sa k chladničke z lenivosti ani nedopravím.
Dnes opäť na kurze, holandština stráca z čara nového jazyka a ako sa to nabaľuje, začína to byť „zaujímavé“. Pravdupovediac, nechystám sa ju zatiaľ v praxi nejak používať, okrem nejakého toho pozdravu a „ďakujem“, mi ešte stále výborne slúži angličtina.
Poobede som sa vypravila na „lov“ za účelom nájsť malú rychlovarnú kanvicu na takú obchodnú ulicu v Leuven zvanú Diestsestraat . Misia bola úspešná. J Mám malú štvordecovú roztomilú kanvičku, ktorá obohatila môj izbový život o nový rozmer. Mám z nej veľkú radosť, zajtra si konečne kúpim aj kávu a čaj J Jeden samostatný článok ešte v budúcnosti istotne venujem tomu, ako sa život jedinca v cudzine obmedzuje na neutíchajúce zháňanie nejakých hmotných statkov, raz je to jedlo, potom kanvica, teraz lovím takú tu čiapku do sprchy (aby som si nezamočila vlasy, lebo je tu taká tá blbá sprcha, čo je len hore), jednu som našla za 8 eur, čo mi príde ako nekresťanská suma za kus gumy a jeden typ mi bol malý. Čo už, človek sa stále za niečím ženie a niečo hľadá.
Ináč, po sľubnom začiatku, čo sa týka spoločenského života, teraz prežívam dosť asociálne obdobie. Kedže bývam 50 km od miesta konania kurzu, kde bývajú všetci ostatní, nejaké večerné stretnutia moc neprichádzajú do úvahy, čo by ma aj trochu mrzelo, keby som ešte stále nebola chorá. Vychladené pivo je ešte mimo hry ... V nedeľu mali moje hlasivky dovolenku, takže som sa len liečila na izbe a z internátu som nevystrčila ani chlp, včera som ledva preriekla pár slov, takže so mnou moc srandy nebolo a dnes mi bolo celý deň tak blbo, že som cez prestávku zaliezla do triedy a ani som po kurze nešla do jedálne na obed. Teraz mi je už dobre, našťastie. Na intráku je stále mŕtvo, akurát sa tu v Hasselte poobede vyrojili hejná školákov, tipujem, že tým potvorkám teraz dakedy začal školský rok. Ale čoby sebestačný jedinec nevešiam hlavu, na dobré treba čakať a stále si myslím, že čoskoro budem mať taký program, že nebudem stíhať. J
Komentáre