Predchádzajúci blog bol taký všeobecný, tak by asi bolo na čase napísať, ako sa mám. Nuž, mám sa dobre, v medzičase som zase bola chorá a navyše ma hnevá zub “múdrosti“, ale inak fajn. Začínam mať pocit, že už som tu dosť dlho (dva mesiace), tak neviem, či to je pozitívny výsledok toho, že už som tu ozaj zabývaná, alebo menej pozitívne pocity smútku za domovom. A možno ani jedno, možno trochu z oboch.
Momentálne žijem tým, že sa teším na návštevu mojej jedinej sestry a v duchu plánujem, čo všetko podnikneme. Síce by sa zišlo nejaké magické zvieratko, čo kaká eurobankovky, ale tak človek nemôže mať všetko. :D
V škole je to náročné aj nudné, niekedy len jedno z toho a niekedy obe veci súčasne. Na predmete Multi Media Management sa mi páči azda len to, že je len trimestrový, takže čoskoro budem mať od neho pokoj svätý. Skupinový projekt stojí viac menej na mieste, španielska časť osadenstva má evidentne na práci dôležitejšie veci ako školu, líder skupiny nerobí poriadne ani len to, aby nás nejak viedol a ja som už dávnejšie rezignovala na tento predmet, ktorý ma nebaví obsahom ani zadaním práce, takže ma ani nenapadne, aby som to celé tlačila nejak vpred ...
Predmet Audiovisual dizajn le lepší, teraz máme skupinové zadanie urobiť trojminútové video, všetko od začiatku od scenára, cez schooting script až po finálne úpravy. Predčasom by som ani neverila, aké množstvo práce také trápne trojminútové video vyžaduje. Dobrá vec je, že si môžeme požičiavať vybavenie od školy, ktoré je fakt dosť na úrovni: riadne kamery, statívy, svetlá, chlpaté mikrofóny, také tie mikrofóny s mikroportami, dokonca tam snáď majú aj malý jimmy jib či ako sa tomu nadáva ... asi ťažko by som sa k takému vybaveniu dostala za iných okolností. Samozrejme sa toho bojím pomaly aj dotknúť a v skupine máme aj skúsenejších, takže nie som nútená, čo je dobré aj zlé zároveň. Akurát som v sebe objavila nevýdaný skrytý a výnimočný talent na vyrovnávanie statívu J, je tam taká malá bublinka ako vo vodováhe a treba to tam naštelovať pomaly zakaždým, keď kameru niekam presunieme, hlavne keď točíme vonku na nerovnom povrchu. A ešte som zistila, že na záchode je to s mikroportom trochu zložitejšie :D
Samozrejme, „hrať“ v tom videu bol pre mňa dosť mor ... môžete si to preložiť aj ako „novú skúsenosť“. Kto ma pozná, vie, že pri filmovaní mojej osoby patrične trpím, ale tak možno si zvyknem ... Každopádne som si doteraz myslela, že herectvo nie je nejaký ťažký chlebík, ale pomaly mením názor.
Belgičanky, čo mám v skupine sú ozaj fajn baby, takže to trochu vyrovnáva tú traumu z toho, že ma donútili vystupovať a rozprávať pred kamerou. Ale ani som neplakala pri pohľade na nezostrihaný záznam, takže posun vpred. J
Aby som sa len nejak nesťažovala, tak mám z posledného obdobia pár ozaj pekných zážitkov. Napríklad minulú nedelu sme boli (české internátne osadenstvo a ja) v japonskej záhrade tu v Hasselte a bolo tam naozaj krásne. Záhrada nebola nejaká veľká, ani ničím výrazne špeciálna, ale jeseň a všetky tie farby jej dodali peknú atmosféru a neskutočné čaro. Akurát na konci sa spustil lejak a aj krúpy popadali, ale v danom citovom rozpoložení mi to vôbec nepokazilo dojem ani náladu. Potom sme šli ešte s Rákúšankami a Fínskou partiou na večeru do reštaurácie. Bola to akože grécko – slovanská reštaurácia, ale jediná známa vec v menu bolo Čevapčiči. Jedlo bolo vynikajúce a obsluha sa ozaj zaujímala, takže to celkovo bol veľmi príjemne strávený čas. Túto nedeľu sme zase boli v dedinke Bokrijk v takom veľkom parku a tiež to bolo veľmi príjemné.
Tak snaď aj stačí, prajem vám veľa pekných zážitkov, či už doma alebo hocikde vo svete, pa J
Komentáre