Ahojte,
Kedže som pekne dlho nepísala, rozhodla som sa to trochu napraviť, aby mali vnúčatá o čom čítať ...ale ... čo si to navrávam, momentálne by som liezla aj po strope (ako spider pig :D), len aby som sa nemusela venovať práci do školy.
O nejaké tri týždne pôjdem nadobro preč, predtým ma ale čakajú rôzne nemilé školské povinnosti a skúšky. Hoci sa mi sem naspäť po Vianociach doma ani nechcelo, teraz mi je to ľúto, že čoskoro tu tomu všetkému dám zbohom.
Ináč sa mám vcelku dobre. Minulý týždeň som mala najlepšiu aj najhoršiu moju Erasmus školskú hodinu a najlepšie aj nahroršie pivo (subjektívne samozrejme).
Najlepšia bola hodina predmetu Integrated Business Communication, ktorú som mala prvýkrát, pretože profesorka bola celý december PN. Mali sme hosťujúcu vyučujúcu, ktorá má dokonca doktorát z Oxfordu. Na to, že sme to mali od pol desiatej skoro do šiestej večer, som ani veľmi netrpela. Takéto vyučovanie mám rada, rýchly internet, ktorý poslúži v časoch, keď krivka pozornosti je v tých nižších bodoch, poverpointové prezentácie z hodiny v predstihu poslané každému na mail, vyučujúci čo vie poriadne anglicky, relevantná teória doplnená príkladmi z praxe, skúška len z prebratého učiva.
Škoda, že vačšina toho neplatí na štvrtkovú Communication, kde sme sa učili o kyborgoch, androidoch ....veciach tak strašne nepotrebných pre moje štúdium, život aj tak celkovo, že som nevedela, či vyskočím z kože, alebo mi odumrie mozog a ja ostanem nemo sedieť a už v živote neprehovorím. Nehovoriac o superstupídnej skupinovej aktivite, kde sme mali hľadať na internete veci o hlavných hrdinoch – kyborgoch a androidoch zo sci-fi filmov, z ktorých som žiadny v živote nevidela. A to všetko len preto, aby si mladá kváziučiteľka mohla nerušene riešiť svoje emaily.
Ak by som mala písať o tom pozitívnom, tak nesmiem vynechať včerajší pivný večer, ktorý som absolvovala so Španielom a Španielkou. Pôvodne sme chceli ísť do Irish pubu, kde každú sobotu býva živá hudba, ale bolo tam nenormálne plno, tak sme šli do podniku, kde mali neskutočný výber pív, najväčší, aký som kedy videla. Keďže ja nie som klasický pivár, som skôr na také tie babské ochutené, tak som mala konečne Pink Killer-a, ktorého sme obdivovali so sestrou v pivnom obchode v Brugách. Má to byť akože s príchuťou červeného grepfruitu, ale ja som ho tam veľmi necítila. Potom som ale mala Floris Honey a to bolo asi to najlepšie pivo môjho života. Pre zaujímavosť, od Španiela sa mi dostalo ochutnávky Satan Gold :D Dúfam, že ešte budem mať kedy popracovať na svojich pivných štatistikách, hoci pri priemernej cene 3,30 za fľašu (a to pozor, že 0,25 alebo 0,33) asi dieru do pivného ochutnávačského sveta neurobím. Buhužiaľ som uplynulý týždeň tiež zistila, že nie všetky belgické pivá sú dobré. V piatok som si kúpila na párty čerešňový Belle-vue a to bol teda hnus, neviem, či je taký štandardne, alebo mám len nejakú pokazenú várku. Hlavne, že mi ešte 3 kvasia v chladničke ...
Inač Erasmus spôsobil u mňa zlom, keď som v obchode pocítila náhle vnuknutie pripraviť si konečne aj nejakú normálnu stravu než len hotové jedlá typu pizza za euro J, a pojem normálna sa dokonca zmenil z predpripravených mrazených polotovarov na môj hrdinský sobotňajší počin, keď som dobrovoľne udusila mäso na hubách a vypražila k nemu hranolky a na môj vlastný údiv to bolo ďaleko lepšie než „jedlé“. Ale myslím, že s ohľadom na ceny surovín, nebudem preháňať a znásilňovať svoju antikuchynskú podstatu a takéto počiny ostanú skôr zriedkavé a hodné zapamätania. :D
No, asi by už aj stačilo, chcela som pôvodne napísať niečo duchaplnejšie, ale aj tak dúfam, že vám môj život bude pripadať aspoň natoľko zaujímavý, že nebudete ľutovať čas, ktorý ste strávili čítaním tohto príspevku. V medzičase vám aj sebe prajem veľa síl robiť veci, do ktorých sa nám vôbec nechce.
Komentáre